V máji 2011 sme sa ako formujúca student chapter zúčastnili terénnej exkurzie do bane v maďarskej Telkibányai. Celá akcia sa uskutočnila vďaka študijnému predmetu Banský mapovací kurz a jeho hlavnému vyučujúcemu Mgr. Petrovi Šottníkovi, PhD z katedry ložiskovej geológie. Terénnej exkurzii a mapovacieho kurzu sa zúčastnili študenti z odborov ložisková geológia, mineralógia a petrológia a environmentálna geochémia. Keďže sme „mapovali“ na tejto lokalite po prvýkrát, okrem maďarčiny sme boli všetci očarený malebnosťou a starodávnou atmosférou, ktorá nás sprevádzala na každom kroku tejto unikátnej dedinky. J
Obec Telkibánya je jednou z najkrajších dedín v Tokajských vrchov. Názov "Aranygombos (zlatý gombík) Telkibánya" odkazuje na kedysi bohatú ťažbu drahých rúd. Telkibánya sa nachádza v SV časti Maďarska, približne 20 km od slovenských hraníc. Celá táto oblasť je súčasťou sopečného oblúka miocénneho veku, ktorý sa tiahne od Tokaja na juhu, po Prešov na sever Tokajských hôr (južná časť) a Slanskych vrchov (severná časť). Väčšina hornín (andezit, dacit a ryolit) je sopečného pôvodu. Hrúbka vulkanickej masy
predstavuje takmer 3000 m.
GEOLÓGIA
Centrum sarmatského vulkanizmu bol v severnej časti hôr, neďaleko Telkibányi. Vulkanizmus prebiehal čiastočne na súši, sčasti v morskom prostredí. Výsledkom týchto procesov je striedanie sérií morského ílu, andezitických hyaloklastických brekcií a ryolitových tufov, ignimbritov a konglomerátov. V centrálnej časti týchto častí bol vytvorený andezitový stratovulkán, s veľkosťou cca 8 km v priemere. Konečné produkty vulkanickej činnosti sú zastúpené nealterovanými pyroxénovými a andezitovými žilami s generálnym S-J smerom. Tieto žily boli formované na hranici sarmat-panón.
 |
| Zjednodušená geologická mapa Tokajských vrchov. 1: alúvium (holocén), spraš (pleistocén), 3: íly (sarmat-panón), 4: sladkovodné kremence (sarmat), 5: ryolitové tufy (sarmat), 6: andezity (sarmat), 7: K-metasomatity (sarmat), 8: ryolity (sarmat), 9: dacity (sarmat), 10: ryolitové tufy (báden), 11: pieskovce (spodný perm), 12: bridlice (spodné paleozoikum), 13: zlomové štruktúry (podľa Gyarmati, 1972 a Fülőp, 1984). |
MINERALIZÁCIA
V K-metasomatizovaných subvulkanických telesách vystupuje epitermálna Au-Ag mineralizácia nízko sulfidačného typu. Počas
mineralizácie bolo formovaných 14 žíl,
s generálnym smerom sklonu S-J a SV-JZ.
Žily dosahujú hrúbku 40-80 cm na a dĺžku niekoľko kilometrov. Žily majú vo vrchných častiach kremitú výplň,
v hlbších častiach
dominuje argilitická a karbonátová výplň. Vo vrchných častiach žíl cca 300 m
rudné minerály dominantne reprezentujú
rýdze zlato a
sulfidy striebra (argentit, pyrargirit, freibergit). V hlbších častiach
dominuje polymetalická Pb-Zn-Cu mineralizácia, ktorá je zastúpená galenitom, sfaleritom a chalkopyritom. Nad hydrotermálnymi
zónami sú uložené kremité precipitáty obohatené na Hg, As, a Sb ako produkty
postvulkanických teplovodných jazier (Molnár, 1997).
 |
| Situovanie hydrotermálnych žíl (čierne línie v strede) v blízkosti obce Telkibánya |
Ťažba zlata a striebra v Telkibánya siaha až do začiatku 14. storočia. V tej dobe, ťažilo sa na povrchu v otvorených baniach. Bane s malým priemerom
siahali len do hĺbky 6-8 m. Nasledovala ťažba kremenných žíl, ktoré boli odolnejšie ako okolité horniny a vytŕčali na povrch.
Hlbinná ťažba začala asi dvesto rokov neskôr,
keďže takmer všetky povrchové časti boli vyťažené. Dnes je známych približne 80 štôlní v okolí Telkibányai. Zvislé šachty vyriešili
vetranie v štôlniach. Rozkvet hlbinnej ťažby bol
prerušený prírodnou katastrofou, pravdepodobne kvôli zemetraseniu. Šachta
Lipót sa zrútila a podľa historických prameňov prišlo o život 360 baníkov v štôlni
Veresvíz (Červená Voda). Miesto bývalej štôlne
Lipót je teraz rozpoznateľné podľa 30 m depresie. Katastrofe
nasledovala 200 rokov dlhá prestávke v
baníctve, následne začalo
baníctvo prosperovať znovu v 18. storočí, za vlády
cisárovnej Márie Terézie.
V tej dobe boli
štôlne razené pomocou výbušnín a zlaté a
strieborné rudy bol spracovávané v zlievárňach
v Selmecbánya (Banská
Štiavnica, Schemnitz) a Körmöcbánya (Kremnica. Kremnitz).
Prosperita ložiska skončila čoskoro po objavení strieborných
obrovských ložísk ako napríklad v Mexiku. Cena striebra
sa značne znížila. Napokon, v roku 1850
bane ukončili prevádzku (Benke, 2001). V
päťdesiatych rokoch 20. storočia začal
opäť rudný prieskum s cieľom otvoriť bývalé zlato-strieborné
bane. Prieskum nepreukázal, že zásoby
rúd dosahujú ekonomické parametre.
Posledné prieskumy boli znovu začaté a následne
zastavené naposledy v roku 2001.
Autor: Marián Petrák
LITERATÚRA:
Benke, I.:
Telkibánya bányászatának története. Közlemények a magyarországi ásványi nyersanyagok
történetéből, XI. kötet, Miskolc-Rudabánya.
Gyarmati, P.: A Tokaji-hegység intermedier
vulkanizmusa. Fülőp, J., (ed.), 1984: Geological map of Hungary 1:500 000. Geological
atlas of Hungary 1. Geological Institute of Hungary, Budapest.
Gyarmati, P.: (1972) Structural-volcanotectonic
sketch of the Tokaj Mountains. Annales Ins. Geol. Publ. Hung, 58.
Molnár, F.:
Epitermás aranyércesedések kialakulásának modellezése ásványtani genetikai vizsgálatok alapján: Példák a Tokaji-hegységből.
Földtani Kutatás, XXXIV. évf. 1. sz.
